Dana Jelinkova

Zverejňujem moje nasledovné vyjadrenie k akcii NAKA na Okresnom súde Bratislava III.,ktorá sa odohrala dňa 25.-26.04.2022.

Zverejňujem ho po tom, ako tento bod verejne otvorila  a prejednala Súdna rada SR na svojom zasadnutí dňa 18.05.2022. Na uvedenom zasadnutí  sa k nemu vyjadrili aj špecialistky na trestné právo Mgr. Marcela Kosová a JUDr. Eva Mišíková. V rozprave k tomuto bodu sa prihlásili viacerí členovia Súdnej rady SR, pričom Súdna rada SR prejednanie tohto bodu odložila na niektoré z najbližších zasadnutí Súdnej rady SR bez bližšej špecifikácie, za účelom vyžiadania si súčinnosti.

K zverejneniu môjho vyjadrenia dochádza z dôvodu, že z návrhu stanoviska predloženého p. predsedom Súdnej rady SR na uvedenom zasadnutí vyplynulo, že navrhuje uzniesť sa, že Súdna rada SR nie je pripravená k udalosti zaujať nateraz žiaden jednoznačný hodnotiaci postoj  s odvolaním sa predovšetkým na nedostatok kompetencie. Rovnako z rozpravy vyplynulo, že takýto návrh stanoviska má u niektorých členov Súdnej rady SR podporu. K zverejneniu môjho vyjadrenia ma motivovali aj verejné vyhlásenia policajného prezidenta a špeciálneho prokurátora a atmosféra v spoločnosti, ktorú svojim vyhláseniami vytvárajú. Členkou Súdnej rady SR sa stanem až s účinnosťou od 1.7.2022, preto toto verejné vyjadrenie je súčasťou môjho predvstupového obdobia, medzi zvolením a začatím vykonávania funkcie člena Súdnej rady SR.

1. Dôveryhodnosť Súdnej rady SR

Ako prvú uvediem vec, ktorá nie je sporná. Predpokladom dôveryhodného súdnictva je dôveryhodná  Súdna rada SR. Dôveryhodná Súdna rada SR musí budiť zdanie nezávislosti, kompetentnosti  a profesionality.

Podľa odporúčania Výboru ministrov  CM/Rec (2010) 12, súdne rady sú nezávislé orgány, ktoré sa usilujú o zabezpečenie nezávislosti súdnictva a jednotlivých sudcov a tým podporujú efektívne fungovanie súdneho systému.

Je nanajvýš otázne, ako dôveryhodne pôsobila  Súdna rada SR na svojom zasadnutí v októbri 2021, na ktorom odignorovala Rezolúciu Európskej asociácie sudcov z 2.9.2021. Uvedená rešpektovaná autorita na poli medzinárodných justičných organizácií vyslovila, že niektoré aspekty súdnej reformy sú krokmi späť od európskych štandardov. Pre poriadok musím dodať, že zablokovanie aktívneho prístupu Súdnej rady SR v tejto otázke spočívalo predovšetkým v postoji politických nominantov v Súdnej rade SR. Rovnako pre úplnosť dodávam, že pri zrode tejto rezolúcie zohrala úlohu aj osoba požívajúca medzinárodnú autoritu a rešpekt, ktorá už aj v minulosti monitorovala justičné pomery na Slovensku.

Ako dôveryhodne asi pôsobila Súdna rada SR pri prejednávaní paragrafu 363 Trestného poriadku? Podľa návrhu stanoviska, ktoré vypracoval k tomuto bodu p. predseda Súdnej rady SR, sa navrhovalo uzniesť, že Generálna prokuratúra SR využitím tohto zákonného inštitútu zasahuje do nezávislosti súdnej moci. Z dôvodu, že Generálna prokuratúra SR je súčasťou výkonnej moci a výkon jej právomoci  podľa § 363 Trestného poriadku môže vykazovať známky protiústavnosti.  Spochybnila by uvedeným stanoviskom Súdna rada SR platné právo,  autoritu Generálnej prokuratúry SR  a použitie tohto inštitútu voči konkrétnym osobám? Zasiahla by tak negatívnym spôsobom do právnej istoty, právnej disciplíny a právneho povedomia občanov? Z môjho pohľadu jednoznačne áno.

Vyššie uvedenú situáciu by som prirovnala k povinnosti dodržiavať protipandemické opatrenia, ktorých porušovaniu sa Súdna rada SR tiež venovala. Vytýkala sudcom, ktorí spochybňovali ich záväznosť a ústavnosť, že platí prezumpcia ústavnosti, a až pokiaľ ústavný súd nerozhodne inak, nemožno platné právo vykladať spôsobom, ktorý spochybňuje jeho záväznosť. V prípade § 363 Trestného poriadku pri odôvodňovaní stanoviska, ktoré pripravil p. predseda Súdnej rady SR,  však už vyššie uvedená prezumpcia ústavnosti neplatila. Platil iný meter.

  II. Ku kompetencii Súdnej rady SR vyjadriť sa k akcii NAKA na súde

Podľa § 89a  odsek 1 Trestného poriadku (Povinnosť na vydanie veci), kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.

Ako podotkla na zasadnutí Súdnej rady SR Mgr. Kosová, zákon o ochrane utajovaných skutočností ustanovuje, že sudcu môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil počas výkonu funkcie, Súdna rada Slovenskej republiky. 

Zbavenie mlčanlivosti sudcu vo vzťahu k spisu bez utajovanej prílohy patrí do kompetencie predsedu súdu, avšak utajovaná príloha sa spravuje zákonom o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorého má kompetenciu zbavenia mlčanlivosti sudcu k utajovanej prílohe práve Súdna rada SR.

Ako môže  Súdna rada SR za vyššie uvedených okolností  vôbec len uvažovať o stanovisku, že nemá žiadnu právomoc vyjadriť sa k povinnosti sudcu vydať utajovanú prílohu  príslušníkom NAKA?

Súdna rada SR  je predsa kompetentná a spôsobilá vydať minimálne stanovisko k vydaniu utajovanej prílohy nasledovného znenia: Neoslobodila som sudcu XY od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach. V uvedenej veci nebola Súdnej rade SR doručená žiadna žiadosť alebo žiadosť doručená bola a nebolo jej vyhovené. Sudca konal správne, pokiaľ utajovanú prílohu nevydal a prokurátor a policajt nekonal správne, keď na vydaní utajovanej prílohy trval bez toho, aby boli splnené zákonné predpoklady. Čo je na tomto mimo kompetencie?

Okrem vyššie uvedeného má  Súdna rada SR povinnosť  vyjadriť sa k proporcionalite tohto zásahu a k tomu, či realizáciou tohto zásahu nedošlo nad nevyhnutnú mieru k zaťaženiu súdnej moci.

III.Verejné vyjadrenia policajného prezidenta a špeciálneho prokurátora

Policajný prezident sa na margo akcie NAKA na Okresnom súde Bratislava III. vyjadril, že sudcovia reagovali „hystericky.“ Tento svoj hodnotiaci úsudok ničím nepodložil, žiadnymi skutkovými tvrdeniami, a teda nie som v stave odsledovať jeho logickú úvahu tak,aby som identifikovala argumenty, z ktorých tento svoj záver vyvodil. V právnej terminológii sa zvykne takýto záver nazvať aj nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Špeciálna prokuratúra verejne poprela akékoľvek pochybenia.

Nerozumiem jednému, ako môže policajný prezident a špeciálna prokuratúra urobiť verejne takéto závery  ešte pred tým, ako je táto vec riadne prešetrená?

Vo verejnosti dosiaľ osobitne nezarezonovala informácia, že podnet predsedu Okresného súdu Bratislava III. bol vyhodnotený podľa obsahu aj ako trestné oznámenie. To jest skúma sa, či zásahom nebol spáchaný trestný čin.

Ako môže policajný prezident a špeciálna prokuratúra vopred vyhlásiť, že všetko bolo v poriadku? Nie je takéto vyhlásenie verejným tlakom na vyšetrovateľa, ktorý sa bude zaoberať vybavením trestného oznámenia? Nedochádza takýmito vyjadreniami k deformovaniu právneho povedomia verejnosti? Patria takéto verejné predčasné hodnotiace súdy k výbave profesionála?

Očakávam, že  Súdna rada SR bude reagovať na takýto typ vyjadrení z dôvodu, že tieto podkopávajú autoritu súdnej moci a autoritu orgánov, ktoré majú uvedený zásah  riadne vyšetriť.

V tejto súvislosti odkazujem aj na vyjadrenie odborníčky na trestné právo Mgr. Kosovej k uvedenej akcii:

https://plus7dni.pluska.sk/domov/babraci-sedem-elitnych-policajtov-naka-zadrziavalo-nespravnu-osobu