Založ si blog

Facebook v judikatúre Súdneho dvora EU

Pani Glawischnigová‑Piesczeková bola poslankyňou Nationalrat (Národná rada, Rakúsko), predsedníčkou poslaneckého klubu „die Grünen“ (Zelení) v parlamente a spolkovou hovorkyňou tejto politickej strany.

Facebook Ireland prevádzkuje celosvetovú platformu sociálneho média (ďalej len „Facebook Service“) pre používateľov nachádzajúcich sa mimo Spojených štátov amerických a Kanady.

Poznámka autorky blogu – pre  režim vzniku  právnej zodpovednosti spoločnosti nie je podstatné, akej národnosti sú jej majitelia/akcionári, ale kde má spoločnosť sídlo, ktoré by malo byť zhodné s centrom riadenia jej ekonomických záujmov, t.j. sídlo by nemalo byť len fiktívne, napr. na účely obchádzania daňových zákonov resp. na výhodnú  daňovú turistiku v rámci EU.

Jeden používateľ platformy Facebook Service uverejnil 3. apríla 2016 na svojom súkromnom profile článok pochádzajúci z rakúskej informačnej stránky online oe24.at, nazvaný „Zelení: životné minimum pre utečencov má zostať“, čo malo za následok zobrazenie na tejto stránke „náhľadu“ pôvodnej stránky s názvom tohto článku, jeho stručným zhrnutím, ako aj fotografiou pani Glawischnigovej‑Piesczekovej. Tento používateľ navyše uverejnil, pokiaľ ide o tento článok, komentár, ktorý mal podľa vnútroštátneho súdu také znenie, že to mohlo poškodzovať česť žalobkyne, urážať ju a hanobiť. Uvedený príspevok si mohol pozrieť každý používateľ platformy Facebook Service.

Pani Glawischnigová‑Piesczeková listom zo 7. júla 2016 predovšetkým žiadala, aby spoločnosť Facebook Ireland odstránila tento komentár.

Keďže Facebook Ireland sporný komentár nezmazal, pani Glawischnigová‑Piesczeková podala na Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) žalobu, pričom tento súd uznesením o nariadení predbežného opatrenia zo 7. decembra 2016 uložil spoločnosti Facebook Ireland, aby okamžite a až do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe na zdržanie sa konania prestala uverejňovať a/alebo šíriť fotografie žalobkyne, pokiaľ sprievodná správa obsahuje tie isté tvrdenia alebo tvrdenia s porovnateľným obsahom, ako bol uvedený v komentári.

Spoločnosť Facebook Ireland znemožnila prístup k pôvodne zverejnenému obsahu v Rakúsku.

Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) v odvolacom konaní potvrdil uznesenie vydané prvostupňovým súdom. Oba súdy vychádzali najmä z toho, že zverejnený komentár obsahoval vyjadrenia, ktoré predstavovali neprimerané poškodzovanie cti a okrem toho pani Glawischnigovú‑Piesczekovú obviňovali zo spáchania trestného činu bez predloženia akéhokoľvek dôkazu.

Každý z účastníkov konania vo veci samej podal opravný prostriedok   na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko). Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd), ktorý mal rozhodnúť o tom, či príkaz na zdržanie sa konania vydaný voči poskytovateľovi hostingu prevádzkujúcemu sociálnu sieť s veľkým počtom používateľov možno rozšíriť aj na vyjadrenia s doslovne rovnakým znením a/alebo aj vyjadrenia s porovnateľným obsahom, o ktorých nevie, uviedol, že podľa jeho vlastnej judikatúry sa takáto povinnosť má považovať za primeranú vtedy, keď sa poskytovateľ dozvie prinajmenšom o porušení záujmov dotknutej osoby spôsobenom príspevkom niektorého používateľa, a teda hrozí, že dôjde k ďalším porušeniam.

V súvislosti s vyššie uvedeným prípadom položil Najvyšší súd Rakúska  Súdnemu dvoru viaceré prejudiciálne otázky.

Súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 3.októbra 2019 poukázal na smernicu 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

Krajiny EÚ musia poskytovať rýchle a účinné riešenia právnych problémov v prostredí online a zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

Z odôvodnenia uvedenej smernice vyplýva, že voľný pohyb služieb informačnej spoločnosti môže v mnohých prípadoch byť zvláštnym odrazom všeobecnejšej zásady práva spoločenstva, konkrétne slobody prejavu, ktorá je zakotvená v článku 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý ratifikovali všetky členské štáty; z toho dôvodu smernice, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti, musia zabezpečovať, že táto činnosť sa môže vykonávať slobodne v zmysle uvedeného článku, s výnimkou obmedzení ustanovených v odseku 2 čl. 10 Dohovoru; táto smernica nemá v úmysle ovplyvňovať základné vnútroštátne predpisy a zásady týkajúce sa slobody prejavu.

Efektívne uplatňovanie slobôd vnútorného trhu si vyžaduje, aby mali obete zaručený prístup k prostriedkom na urovnávanie sporov; škoda, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti so službami informačnej spoločnosti, je charakteristická ako svojou rýchlosťou, tak svojim geografickým rozsahom; vzhľadom na túto špecifickú povahu a potrebu zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány neohrozovali vzájomnú dôveru, ktorú by mali mať navzájom voči sebe, táto smernica vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili, aby boli k dispozícii vhodné súdne konania; členské štáty by mali preskúmať potrebu poskytovať prístup k súdnym konaniam prostredníctvom vhodných elektronických prostriedkov.

 Táto smernica sa nevzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi služieb, ktorí majú sídlo v tretej krajine; vzhľadom na globálne rozmery elektronického obchodu by však bolo vhodné zabezpečiť, aby pravidlá spoločenstva boli v súlade s medzinárodnými pravidlami; táto smernica nemá dopad na výsledky diskusií v rámci medzinárodných organizácií (okrem iných WTO, OECD, Uncitral) o právnych otázkach.

Súdny dvor konštatoval, že je nesporné, že Facebook Ireland poskytuje hostingové služby v zmysle článku 14 smernice 2000/31.

Ďalej uviedol, že členské štáty musia zabezpečiť, aby súdne preskúmania, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva s ohľadom na činnosti služieb informačnej spoločnosti, umožňovali rýchle prijímanie opatrení vrátane dočasných opatrení, určených na ukončenie akéhokoľvek údajného porušovania predpisov a na predchádzanie ďalšiemu poškodzovaniu príslušných záujmov.

Členské štáty disponujú osobitne širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prostriedky nápravy a konania umožňujúce prijatie potrebných opatrení.

Keďže sociálna sieť uľahčuje rýchly prenos informácií uložených poskytovateľom hostingu medzi jej rôznymi používateľmi, existuje reálne nebezpečenstvo, že informáciu, ktorá bola označená za protizákonnú, neskôr skopíruje a uverejní iný používateľ tejto siete.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nezákonnosť obsahu informácie nevyplýva sama osebe z použitia určitým spôsobom poskladaných výrazov, ale z toho, že týmto obsahom prenášaná správa bola označená ako nezákonná. Z toho vyplýva, že aby súdny príkaz na skončenie nezákonného konania a predchádzania jeho opakovaniu, ako aj akémukoľvek novému poškodzovaniu príslušných záujmov mohol skutočne dosiahnuť tieto ciele, musí mať možnosť rozšíriť sa na informácie, ktorých obsah, hoci v podstate prenáša rovnakú správu, je z dôvodu použitia iných slov alebo ich kombinácie mierne odlišný v porovnaní s informáciou, ktorej obsah bol vyhlásený za nezákonný.

 V opačnom prípade by sa totiž účinky spojené s takýmto príkazom dali ľahko obísť ukladaním správ, ktoré sa len nepatrne líšia od tých, ktoré boli predtým vyhlásené za nezákonné, v dôsledku čoho by bola dotknutá osoba nútená podávať viaceré návrhy na zdržanie sa konaní, ktoré jej spôsobujú ujmu.

Smernica v tejto súvislosti nestanovuje žiadne obmedzenie, najmä čo sa týka územnej pôsobnosti opatrení, ktoré sú členské štáty v súlade s touto smernicou oprávnené prijať. Smernica 2000/31 nebráni tomu, aby uvedené opatrenia o vydaní príkazu mali účinky na celosvetovej úrovni.

Vzhľadom na celosvetový rozmer elektronických služieb normotvorca Únie dospel k rozhodnutiu, že je nevyhnutné zabezpečiť konzistentnosť pravidiel Únie v tejto oblasti s pravidlami, ktoré sa uplatňujú na medzinárodnej úrovni.

Pani Glawischnigová‑Piesczeková zažalovala Facebook Ireland v Rakúsku podľa rakúskeho občianskeho zákonníka, rakúskeho autorského zákona a rakúskeho zákona o elektronickom obchode.

Závery Súdneho dvora boli nasledovné:

Smernica 2000/31/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby súd členského štátu mohol:

– uložiť poskytovateľovi hostingu (t.j. facebooku), aby odstránil informácie alebo znemožnil prístup k informáciám, ktoré ukladá a ktorých obsah je totožný s obsahom informácie vyhlásenej predtým ako nezákonnej, a to bez ohľadu na to, kto požiadal o ukladanie týchto informácií,

– uložiť poskytovateľovi hostingu, aby odstránil informácie alebo znemožnil prístup k informáciám, ktoré ukladá a ktorých obsah je porovnateľný s obsahom informácie vyhlásenej predtým ako nezákonnej, pokiaľ monitorovanie a vyhľadávanie informácií dotknutých takým príkazom sú obmedzené na informácie, ktoré prenášajú správu s obsahom v podstate nelíšiacim sa od obsahu, ktorý bol vyhlásený za nezákonný, a ktoré obsahujú skutočnosti spresnené v príkaze, a pokiaľ rozdiely vo formulácii tohto porovnateľného obsahu v porovnaní s formuláciou informácie predtým vyhlásenej ako nezákonnej nie sú takej povahy, že by zaväzovali poskytovateľa hostingu, aby vykonal samostatné posúdenie tohto obsahu, a

–      uložiť poskytovateľovi hostingu, aby odstránil informácie uvedené v príkaze alebo znemožnil k nim prístup na celosvetovej úrovni v rámci príslušného medzinárodného práva.

Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že nie je vylúčené žalovať  v niektorom členskom štáte EU aj prevádzkovateľa medzinárodnej sociálnej siete (pokiaľ má sídlo v EU). Je otázkou vnútroštátneho práva, aké prostriedky ochrany vnútroštátna legislatíva ponúka osobe spotrebiteľa, užívateľovi sociálnej siete či podnikateľovi, ktorý realizuje svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom uvedenej siete a kde, na akom orgáne/súde môže svoje práva uplatniť.  V našom prípade je potrebné odpovede hľadať predovšetkým v Občianskom zákonníku, v zákone o elektronickom obchode a v ďalších predpisoch týkajúcich sa  ochrany spotrebiteľa. Pri vypracovaní právnej analýzy by som nazrela aj do zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Každopádne, vo vyššie uvedenom prípade neplatí verejnosti podsúvaná téza o neexistencii právnej zodpovednosti  prevádzkovateľa medzinárodnej sociálnej siete a takpovediac vlastných pravidlách typu „štát v štáte“, ktoré nemôžu byť potenciálne predmetom súdneho alebo iného prieskumu. Nik, kto na Slovensku podniká,  nie je nad zákon alebo mimo zákon. Poskytovanie služieb nie je bezodplatné, platí sa najvyššou menou, ktorou sú osobné údaje a súkromie.

Netreba tiež  zabudnúť na právnu istotu a dôveru zákazníkov, ktorá je chránená vyššie spomínanou  smernicou. Zákazníkov, ktorí sú občania EU, t.j. aj slovenských zákazníkov. Cieľom  smernice je vytvoriť právny rámec na zabezpečenie voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi a nie harmonizovať oblasť trestného práva ako takého. Členské štáty môžu v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto smernici uplatňovať svoje vnútroštátne pravidlá trestného práva a trestného konania s cieľom prijať všetky vyšetrovacie a ďalšie opatrenia potrebné na odhalenie a trestné stíhanie trestných činov, bez toho, aby bolo potrebné oznamovať takéto opatrenia Komisii.

Národné súdy, vrátane civilných súdov, ktoré prerokovávajú spory súkromného práva, môžu prijať opatrenia, ktoré umožnia obmedzenie slobody poskytovania služieb informačnej spoločnosti v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto smernici.

Uvedené smernica mala byť Slovenskom prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom o elektronickom obchode. Pokiaľ by sa revíziou dôslednosti jej transpozície prišlo k záveru, že nebola prevzatá správne alebo úplne, má jednotlivec právo zažalovať Slovenskú republiku za porušenie práva EU a škodu, ktorá mu týmto porušením (t.j. dôsledným neprevzatím smernice) vznikla.

K zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú porušením práva EU pozri:

https://sudnamoc.sk/zodpovednost-statu-za-skodu-sposobenu-jednotlivcovi-porusenim-prava-europskej-unie-organom-vykonu-vnutrostatnej-verejnej-moci/

Komentár právnika k relácii o rozdelení Česko-Slovenska/ ČSFR

30.06.2022

Ako prvé začnem pochvalou pre toho, kto vymyslel formát relácie poskytujúci historický náhľad do obdobia rozdelenia Česko – Slovenska, ktorý priniesol verejnosti zodpovedané viaceré otázky z úst hlavných postáv stojacich pri zrode našej republiky a pri mierovom rozchode s bratmi Čechmi. Čakala som na túto reláciu netrpezlivo už pár dní a som rada, že sa [...]

Dezinformácie, online svet a justičný impresionizmus

24.06.2022

Slobodu prejavu, ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky, je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a za jednu zo základných podmienok na jej chod a individuálnu (seba)realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je [...]

Zopár myšlienok k budovaniu dôveryhodnosti justície

12.06.2022

Darček, ktorý dala ministerka spravodlivosti SR súdnej moci k 20. výročiu existencie Súdnej rady SR v podobe odvolania predsedu Okresného súdu Bratislava III., ma prinútil sa opätovne zamyslieť nad tým, akým spôsobom sa buduje dôveryhodnosť justície v očiach verejnosti. Nejdem sa zapodievať tým, že pani ministerka spravodlivosti najskôr vystúpi s príhovorom [...]

žralok belavý, žralok, Carcharhinus leucas

Egyptské úrady po útoku žraloka uzavreli časť pobrežia pri Hurghade

03.07.2022 09:43

V Červenom mori, pri ktorom letovisko Hurghada leží, je viac ako 40 druhov žralokov.

Austrália, počasie

Sydney zasiahol prívalový dážď, zaplavil okrajové časti mesta

03.07.2022 08:21

Úrady v austrálskom meste Sydney vyzvali v nedeľu tisícky ľudí, aby opustili svoje domovy po tom, ako prívalový dážď spôsobil záplavy v okrajových častiach mesta.

parlament budova sídlo NRSR

V parlamente bude lepší vzduch, vymieňajú vzduchotechniku

03.07.2022 08:00

Vymeniť sa má celý systém vzduchotechniky, aby sa znížila energetická náročnosť a zvýšila sa spoľahlivosť technológie.

Zelenskyj

Zelenskyj žiada svet o pomoc s povojnovou obnovou

03.07.2022 06:51

"Je potrebné opraviť nielen všetko to, čo zničili okupanti, ale aj vybudovať nový základ pre naše životy – bezpečný, moderný, dostupný a pohodlný," vyhlásil Zelenskyj.

Dana Jelinkova

Blog - Pravda stránka "Cieľom práva je pokoj, prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je však boj." Rudolf Von Ihering: Boj za právo

Štatistiky blogu

Počet článkov: 36
Celková čítanosť: 82845x
Priemerná čítanosť článkov: 2301x

Autor blogu

Kategórie