Založ si blog

Dezinformácie, online svet a justičný impresionizmus

Slobodu prejavu, ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky,  je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a za jednu zo základných podmienok na jej chod a individuálnu (seba)realizáciu jednotlivca.

 Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je spätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa atribúty tejto ľudskej slobody, ku ktorým patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a prijímať názory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti.

Sloboda prejavu je prakticky neoddeliteľná od slobody myslenia.

Nijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je slobodná, nech už má vláda tejto spoločnosti (štátu) akúkoľvek formu. Každý človek má nespochybniteľné právo verejne proklamovať svoj názor, pričom zakázať verejne vyjadrovať názory znamená zničiť slobodu prejavu.

Obmedzenie slobody prejavu je v demokratickej spoločnosti výnimkou, ktorú je navyše potrebné interpretovať reštriktívne a je možné ju ospravedlniť iba kvalifikovanými okolnosťami.

Charakter priamej cenzúry môže mať aj zásah do slobody prejavu spočívajúci v zákaze šírenia alebo dodatočnom zákaze šírenia určitého druhu informácií, ktoré boli v minulosti bez obmedzení šírené (napr. zákaz alebo dodatočný zákaz vydávať tlač, zákaz alebo dodatočný zákaz pôsobiť médiu na mediálnom trhu, zákaz verejne publikovať alebo zákaz ďalej verejne publikovať a pod.) z dôvodov vzťahujúcich sa na dotknutý subjekt alebo obsah šírených názorov, myšlienok, ideí, ktoré dotknutý subjekt v minulosti alebo v danom čase šíril alebo šíriť chcel, ak nejde o zákaz alebo dôvody, ktoré sú ústavou alebo dohovorom ospravedlniteľné, resp. ide o zákaz a dôvody politicky motivované v zmysle politickej „nevhodnosti“ dotknutého subjektu alebo určitého druhu informácií.

Právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor.

Aj informácie, ktoré sú fiktívne, nepresné a nezakladajú sa na pravde, podnecujú recipienta pri konfrontácii s informáciou prijímanou z iných početných zdrojov informácií k tej istej téme ku kritickému mysleniu a potencujú vôľu po vyhľadaní a osvojení si iných názorov na tému.

Uvedené smeruje k sebarealizácii človeka a podporuje nekončiaci spoločenský diskurz k téme.

Všetky vyššie uvedené právne názory patria Ústavnému súdu SR.

Európska komisia vydala dňa 16. júna 2022 tlačovú správu, v ktorej uvádza, že uvítala uverejnenie sprísneného kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Spolu 34 signatárov, ako sú platformy, technologické spoločnosti a občianske organizácie, pri jeho vypracovaní vychádzalo z usmernení Komisie z roku 2021 a zároveň zohľadnilo skúsenosti z pandémie ochorenia COVID-19 a vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine.

Medzi 34 signatárov patria významné online platformy, konkrétne spoločnosti Meta, Google, Twitter, TikTok a Microsoft, ale aj iné subjekty, ako sú menšie alebo špecializované platformy, zástupcovia odvetvia online reklamy, reklamné technologické spoločnosti, overovatelia faktov, zástupcovia občianskej spoločnosti alebo tí, ktorí ponúkajú špecifické odborné znalosti a riešenia na boj proti dezinformáciám.

Signatári budú mať 6 mesiacov na implementáciu záväzkov a opatrení, ku ktorým sa zaviazali. Začiatkom roka 2023 predložia Komisii svoje prvé správy o implementácii. Zriadená pracovná skupina bude monitorovať, skúmať a prispôsobovať záväzky aktuálnemu stavu technologických, spoločenských, trhových a legislatívnych trendov.

Viac info je možné dohľadať na tomto linku:

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_3664

Pokúsim sa rozmeniť na drobné, čo uvedené znamená pre občana SR z právneho hľadiska, ako aj to, aké právne otázniky sú s tým spojené.

Nižšie uvedené tézy sú výrazom potreby zabezpečenia balansu. Kde sa pridáva na právomoci, je potrebné pridať aj na zodpovednosti a zabezpečení kontroly výkonu pridaných právomocí. Jednoduchá matematika. Inak balans nebude. A stav „vyosenia“ neveští nič dobré.

Ako prvú a základnú vec je potrebné zdôrazniť, že sprísnený kódex  postupov proti šíreniu dezinformácií, akokoľvek prísne môže znieť, nemá silu právnej normy a nepatrí medzi pramene európskeho práva, ktoré vyvolávajú  na Slovensku právne účinky.

Verejnosť by teda nemala podľahnúť dojmu, že ten, kto riadi a koriguje online svet je neomylná autorita, ktorej rozhodnutie alebo opatrenie nemožno napadnúť na súde a skontrolovať. Ešte stále máme totiž našťastie aj svet offline. Signatári kódexu nie sú nositelia verejnej moci. Sú to predovšetkým podnikatelia, ktorí prevádzkujú svoju činnosť, najmä za účelom dosiahnutia zisku.

Preto by mali signatári kódexu vytvoriť niečo ako fond univerzálneho odškodnenia v prípade, ak by sa následnou reklamáciou, ktorá by revidovala ich kroky, ukázalo, že konali nesprávne a zasiahli bez právneho dôvodu do práv spotrebiteľov ich služieb v online svete.

Asi najvýznamnejšou otázkou je však definovanie pojmu dezinformácia. Ako iste vieme, niektoré informácie pracujú v čase, potrebujú na seba nabaliť dodatočné  tzv. podružné podinformácie, aby mali dostatočnú výslednú kvalitatívnu hodnotu. Ak by to tak nebolo, tak by sme za najväčšieho dezinformátora svojej doby  mohli jednoznačne považovať Galilea Galileiho.

Z právneho hľadiska je na mieste sústrediť sa na to, aby sa skúmanie dezinformácií vzťahovalo aj na komerčnú sféru. Čo občana trápi a čo sa ho dotýka najviac, je jeho peňaženka. Prečo nepostihnúť dezinformátorov, ktorí siahajú spotrebiteľovi do peňaženky bez toho, aby presne vedel o všetkých okolnostiach týkajúcich sa tohto chmatu do vačku? Píšem o boji proti online verzii „šmejdov“, nekalosúťažnom konaní a ovplyvňovaní správania spotrebiteľov.  Čiže prevádzkovatelia online sveta by nepostihovali svojim prísnym okom len dezinformácie o očkovaní a ozbrojených konfliktoch, ale chránili by svojho zákazníka aj pred  komerčnou manipuláciou.

S témou online sveta je spojený aj boj proti nenávisti v online svete. Francúzsky súd pred pár mesiacmi uložil prevádzkovateľovi online služieb predložiť mu v stanovenej lehote svoje firemné podklady, aby z nich mohol preskúmať, či robí naozaj všetko pre to, aby proti nenávisti celoplošne bojoval. Sú známe prípady, kedy v štátoch EU prevádzkovatelia online sveta dostali pokuty od štátnych orgánov alebo boli zažalovaní spotrebiteľmi. Takáto forma prevzatia kontroly a zodpovednosti na Slovensku chýba.

Pred pár mesiacmi zasiahlo slovenský online svet rozhodnutie súkromného podnikateľa, že prejavenie nenávisti k určitým témam a subjektom bude na Slovensku a v iných štátoch povolené, no v iných štátoch nie. Neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by posvätil takéto rozhodnutie podnikateľa voči spotrebiteľom svojich služieb. Jedná sa totiž o selektívny prístup, iný meter, ktorému chýba právny základ. Akékoľvek iné argumenty na odôvodnenie tohto rozhodnutia – ekonomické, politické, nie sú dostatočné.

Selektívnym povolením prejavov online nenávisti sa priamo ovplyvňovalo duševné zdravie a psychika užívateľov služieb, a teda aj verejné zdravie občanov Slovenska, ktorí sú konzumentami online služieb. V médiách voči tomuto aktu  nezaznela žiadna kritika či oponentúra z úst hlavného hygienika, ministra zdravotníctva či ministerky spravodlivosti. Čo je podľa môjho názoru nebezpečným precedensom.

Je  najvyšší čas vykročiť francúzskou cestou a vytvoriť legislatívny rámec, aby súdy alebo iné orgány mohli účinne kontrolovať prevádzkovateľov online sveta. Nie sú totiž neomylní a nie je vylúčené, že konajú mimoprávne.

Záver bude lingvistický, ale súvisiaci s témou dezinformácií. Všimla som si, že bojovníci proti dezinformáciám vyrazili do útoku nadužívaním nových pojmov v slovenčine. Naratív sem, naratív tam, ačohentizmus z každej strany. Používajú sa opakovane, aj mimo kontext. Sú proste „in“. Tak ja, ak môžem, pridám tiež nový pojem. Našla som ho tento týždeň v texte pojednávajúcom o aktuálnych kauzách francúzskeho trestného práva. Obžaloby a právne kroky, ktoré sú založené viac na dojme ako na faktoch, sa nazývajú „justičným impresionizmom.“

Želám slovenskej justícii čo najmenej justičných impresionistov a tiež  čo najmenej dôvodov na potrebu korekcie lapsusov v online svete.

Spojenectvo sudcu a ministra – partnerstvo s výhodami

08.08.2022

Poradná rada európskych sudcov vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č.3 (2002) o princípoch a pravidlách regulujúcich sudcovské profesionálne správanie, najmä v oblasti etiky, nezlučiteľného správania sa a nestrannosti. Diskusia ohľadom témy ukázala potrebu ustanoviť rovnováhu medzi právom sudcov na slobodu názoru a prejavu a požiadavkou [...]

Projekt správnych súdov – vízia a realita

04.08.2022

Keď pred pár mesiacmi ministerka Mária Kolíková predstúpila s projektom správnych súdov na úrovni krajských súdov so sloganom, že sa vytvára ochrana občana pred zásahmi štátu a špecializácia, viacerí sme nechápali na čo je dobré zavádzať verejnosť myšlienkou, že doteraz takáto ochrana neexistovala. Správne súdnictvo a špecialisti na správne právo [...]

Aká je prípustná miera monitoringu ministerstva spravodlivosti nad mailovou poštou predstaviteľov súdnej moci a zamestnancov súdnictva?

27.07.2022

Pred pár týždňami obdržali sudcovia SR mail nasledovného znenia: „Vážené kolegyne a kolegovia, v mene Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako Vášho zamestnávateľa, si Vás dovoľujem upovedomiť, že vonkajšie vstupy, priestory parkovísk [...]

babiš

Súd vo Francúzsku vyšetruje daňové úniky pri nákupe víl Babišom

12.08.2022 10:49

Súd začal predbežné vyšetrovanie pre podozrenie z prania špinavých peňazí v súvislosti s podmienkami získania víl v Mougins na Riviére.

NAKA / Polícia /

NAKA zaistila majetok v hodnote približne troch miliónov eur

12.08.2022 10:43

Ide o 73 nehnuteľností a peňažné prostriedky na bankovom účte.

Alexej Navaľnyj

Navaľnyj založil vo väzení odbory. Zatiaľ je v nich sám

12.08.2022 09:43

Spoluväzňov ruského opozičého politika založenie odborov znepokojilo ešte viac než väzenské úrady.

deti, žiaci, škola, rúška

Žiadne rúška ani respirátory. Školy budú fungovať bez covidových obmedzení

12.08.2022 09:32, aktualizované: 09:45

Do lavíc zasadnú žiaci bez nutnosti nosenia rúšok a respirátorov, izolácia bude len pre pozitívnu osobu.

Dana Jelinkova

Blog - Pravda stránka "Cieľom práva je pokoj, prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je však boj." Rudolf Von Ihering: Boj za právo

Štatistiky blogu

Počet článkov: 43
Celková čítanosť: 105423x
Priemerná čítanosť článkov: 2452x

Autor blogu

Kategórie