Dana Jelinkova

Vo verejnom záujme informujem o vývoji situácie týkajúcej sa akcie Naka na Okresnom súde Bratislava III., ktorá prebehla koncom apríla tohto roka. K udalostiam posledného týždňa sa médiá podporujúce popularitu osôb zodpovedných za realizáciu akcie nevyjadrujú, zrejme v duchu hesla, o čom sa nehovorí, to neexistuje.

Minulý týždeň  k okolnostiam uvedenej akcie a k odvolaniu predsedu súdu ministerkou Kolíkovou za nepozdravenie sa a nezrazenie opätkov  zasadal ústavnoprávny výbor NR SR. Náš kolega Peter Šamko veľmi výstižne okomentoval akt odvolania predsedu súdu tým, že sa zdá, že požiadavkou pani ministerky je, aby predseda súdu mal vlastnosti policajného mopslíka, keďže da­la svo­jím roz­hod­nu­tím o od­vo­la­ní pred­se­du Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III zo dňa 10.06.2022 všet­kým pred­se­dom sú­dov naj­avo, že pred­pok­la­dom vý­ko­nu fun­kcie pred­se­du sú­du nie je ko­na­nie pred­se­du sú­du strik­tne pod­ľa zá­ko­na a reš­pek­to­va­nie roz­hod­nu­tí zá­kon­né­ho sud­cu, ale je ním servil­it­a vo vzťa­hu k po­lí­cii, ak­cep­to­va­nie všet­kých (a to aj po­chyb­ných) po­li­caj­ných žia­dos­tí, t. j. fak­tic­ky ko­na­nie na zá­kla­de po­ky­nov po­lí­cie. Na stra­ne dru­hej, bu­de te­raz kaž­dý pred­se­da sú­du as­poň ve­dieť, že ak prí­de na súd po­lí­cia s akou­koľ­vek žia­dos­ťou (a to aj vo ve­čer­ných, či noč­ných ho­di­nách) bu­de je­ho po­vin­nos­ťou (ak chce zos­tať vo fun­kcii) okam­ži­te pri­beh­núť, ih­neď ju vy­ba­viť bez zby­toč­ných re­čí, čo zna­me­ná jej vy­ho­vieť a nik­dy sa na pos­tup po­lí­cie nes­ťa­žo­vať (a to ani vte­dy nie, ak by bol ne­zá­kon­ný). Zá­ro­veň by si mal vy­pý­tať od po­lí­cie aj vy­hod­no­te­nie, či a do akej mie­ry bo­li spo­koj­ní s je­ho spolu­prá­cou pri vy­ba­vo­va­ní ich žia­dos­ti a v čom prí­pad­ne vi­dia je­ho me­dze­ry a mož­nos­ti zlep­še­nia.

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1102-poziadavka-ministerky-predseda-sudu-musi-mat-vlastnosti-policajneho-mopslika

K  obsahu zasadnutia a k okolnostiam týkajúcim sa akcie Naka sa vyjadrili odvolaný predseda súdu Roman Fitt a členka Súdnej rady SR Marcela Kosová. Z vyjadrenia odvolaného predsedu súdu vyplýva, že nielenže si splnil všetky svoje povinnosti, ale vystupoval aktívne, aby zhojil nedostatky v postupe príslušníkov Naka.

Ich vyjadrenia je možné dohľadať na nasledovných linkoch:

Včera došlo k zverejneniu odpovede Národného bezpečnostného úradu ohľadom uvedenej akcie, z ktorej vyplýva, že po­kiaľ ide o otáz­ku tý­ka­jú­cu sa prá­va vy­šet­ro­va­te­ľa  pris­tú­piť k pre­hliad­ke pries­to­rov sú­du, tak naz­na­če­ný pos­tup je v zá­sa­de znač­ne neš­tan­dard­ný.

Us­ta­no­ve­nie § 3 ods. 3 Tr. por. sta­no­vu­je, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy sú po­vin­né si nav­zá­jom po­má­hať pri pl­ne­ní úloh vy­plý­va­jú­cich z toh­to zá­ko­na. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mô­žu žia­dať aj o za­po­ži­ča­nie spi­sov. Ta­ká­to žia­dosť or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní mô­že byť zo stra­ny sú­du od­miet­nu­tá iba v prí­pa­de, ak to­mu brá­nia zá­važ­né dô­vo­dy.

O prie­chod­nos­ti vy­uži­tia za­is­ťo­va­cích in­šti­tú­tov na­mies­to vy­uži­tia us­ta­no­ve­nia § 3 ods. 3 Tr. por. s cie­ľom zís­kať vy­šet­ro­va­cí spis a je­ho uta­jo­va­né príl­ohy, mož­no uva­žo­vať za pred­pok­la­du, že vy­šet­ro­va­teľ  sa v prí­ka­ze na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov, res­pek­tí­ve v je­ho od­ôvod­ne­ní vy­spo­ria­da s otáz­kou o ne­mož­nos­ti zís­ka­nia po­ža­do­va­ných ve­cí pros­tred­níc­tvom žia­dos­ti up­lat­ne­nej pod­ľa § 3 ods. 3 Tr. por.

V prí­pa­de, že prís­luš­ný or­gán dis­po­nu­je pred sa­mot­ným úko­nom in­for­má­ciou o tom, že za­is­ťo­va­ná vec ob­sa­hu­je uta­jo­va­né in­for­má­cie ale­bo in­for­má­cie, kto­ré po­dlie­ha­jú po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, pri­čom na stra­ne vy­zva­nej oso­by nep­riš­lo k os­lo­bo­de­niu od pred­met­ných po­vin­nos­tí, mal by na stra­ne prís­luš­ných or­gá­nov pla­tiť zá­kaz ak­ti­vi­ty rov­na­ko ako pla­tí ta­ký­to zá­kaz v prí­pa­de vý­slu­chu sved­ka.

Vy­zva­ná oso­ba nie­len­že nie je po­vin­ná vy­dať vec, kto­rá ob­sa­hu­je uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti ale­bo sku­toč­nos­ti po­dlie­ha­jú­ce po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, ale za pred­pok­la­du, že od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti ale­bo po­vin­nos­ti za­cho­vá­vať uta­jo­va­né sku­toč­nos­ti v taj­nos­ti ne­bo­la v zmys­le re­le­van­tných práv­nych no­riem os­lo­bo­de­ná, ne­má ani len prá­vo ta­ké­to sku­toč­nos­ti, res­pek­tí­ve ve­ci ich ob­sa­hu­jú­ce vy­dať na účel tres­tné­ho ko­na­nia.

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1109-policajna-ziadost-o-vydanie-spisu-a-utajovanej-prilohy-stanovisko-narodneho-bezpecnostneho-uradu

Na záver sa vrátim  k časti môjho blogu z mája 2022 o verejnom vyjadrení policajného prezidenta a špeciálneho prokurátora k akcii Naka. Policajný prezident sa na margo akcie Naka na Okresnom súde Bratislava III. vyjadril, že sudcovia reagovali „hystericky“  a špeciálny prokurátor nazval postup súdu za „nekorektný“.  

V nadväznosti na vyššie uvedené vyjadrenie NBU sa pýtam, kto sa v skutočnosti  zachoval hystericky a nekorektne?

S odpoveďou na túto otázku to nebudem mať ťažké, pomôžem si právoplatným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým bol špeciálny prokurátor uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia.

Dôvera verejnosti v právny štát je neoddeliteľne spojená s dôverou k štátnym inštitúciám, resp. orgánom verejnej moci. Táto dôvera je navonok determinovaná aj spôsobom, akým tieto orgány informujú o svojej činnosti. Pokiaľ toto informovanie vyvoláva dojem o nezákonnosti postupu, je potrebné si uvedomiť, že verejnosť nedisponuje možnosťou relevantne takúto otázku preskúmať. Uvedené osobitne platí pri orgánoch prokuratúry.

Zo strany prokuratúry nemožno akceptovať také verejné prezentovanie vyjadrení v trestných veciach, ktoré má vo svojej podstate povahu prenesenia dokazovania či už z neverejného prípravného konania alebo i verejného súdneho konania do mediálneho prostredia. Tento spôsob mediálneho nátlaku alebo masovokomunikačného ovplyvňovania trestného procesu zo strany štátneho orgánu je v prostredí demokratického materiálneho právneho štátu neprípustný. Akceptáciu takéhoto postupu prokuratúry nemôže odôvodniť ani prípadný ekvivalentný mediálny pokus zo strany obhajoby.

Medializácia subjektívnych stanovísk prokurátorov súčasne môže spochybňovať aj ich nestrannosť, resp. vnímanie ich nestrannosti zo strany verejnosti.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že u verejnosti je informovanie o trestných veciach veľmi populárne, či už v bulvárnom alebo i mainstreamovom podaní. Zverejnené stanovisko disciplinárne obvineného má povahu mediálneho vyhodnocovania dôkaznej a procesnej situácie v konkrétnej trestnej veci, pričom presne takýto postup spochybňuje autoritu a nestrannosť súdnej moci, resp. prokuratúry. Verejný záujem možno výnimočne spojiť aj s konkrétnou trestnou vecou, ale musí ísť o taký prípad, ktorý má presah na riadne fungovanie justičného systému, resp. právneho štátu (napr. poukazovaním na nefunkčnosť alebo absenciu niektorých inštitútov).

K tomu, ako Najvyšší správny súd SR určil mantinely povinnosti zdržanlivosti vyjadrovania prokurátora sa verejne vyjadril generálny prokurátor SR, pričom jeho vyjadrenie je možné dohľadať v jeho plnom znení na stránke sudnamoc.sk:

https://sudnamoc.sk/najvyssi-spravny-sud-sr-urcil-mantinely-povinnosti-zdrzanlivosti-vyjadrovania-prokuratora/

A na záver dve rečnícke otázky – kto zastaví mediálny nátlak policajného prezidenta a špeciálneho prokurátora, ktorým nedôvodne  podkopali dôveru verejnosti v súdnu moc a spochybnili autoritu a nestrannosť súdnej moci resp. prokuratúry a zhojí následky takéhoto konania? Uvedomujú si médiá, cez ktoré sa tento nátlak realizuje, spoluzodpovednosť za uvedený stav?