Ako členka Súdnej rady SR, ústavného orgánu sudcovskej legitimity, ktorého úlohou je podľa zákona o súdnej rade prijímať opatrenia na posilňovanie dôvery verejnosti v súdnictvo, som dnes so znepokojením prijala nasledovnú zverejnenú informáciu – citujem:
„Klišé týždňa
Okresný súd Žilina začal využívať asi pätnásť až sedemnásť rokov prežitú obštrukciu v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Predseda súdu sudca Peter Hrnčiar nástojí na tom, že žiadosť o informácie treba podať papierovo s vlastnoručným podpisom alebo elektronicky s elektronickým podpisom do schránky na Slovensko.sk.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom vyslovene umožňuje podať žiadosť o informácie aj obyčajným e-mailom bez elektronického podpisu a zákon o e-Government dokonca hovorí, že Slovensko.sk sa pri podávaní žiadostí o informácie používať nemá.
Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám je síce nevyhnutná, ale táto príhoda ilustruje, že nie je iba otrepanou frázou konštatovanie, že nech bude zákon akokoľvek pokrokový a podrobný, reálny pokrok bude vždy závisieť od ľudí, ktorí ho uplatňujú.
V praktickej rovine verím, že Okresný súd Žilina si túto obštrukciu čo najskôr rozmyslí a ak nie, tak snáď mu v jej uplatňovaní zabráni krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti.“
Koniec citácie.
Nepredpokladala som, že aj po rokoch platnosti a účinnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môže mať ešte niekto interpretačné problémy pri identifikácii toho, akými prostriedkami môže byť infožiadosť podaná. A už vôbec som nepredpokladala, že takéto problémy môže mať sudca alebo dokonca predseda súdu. Nie predseda obyčajného súdu, ale súdu, ktorý vedie Register partnerov verejného sektora.
Súdu, ktorého predchádzajúci predseda bol za transparentnosť pri vedení uvedeného registra ocenený zahraničnou ambasádou.
Opäť citujem zo zverejnených správ:
„Cenu Jána Kuciaka za transparentnosť dostal predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek za presadzovanie transparentnosti pri obchodovaní so štátom a za pomoc verejnosti pri vynucovaní zodpovednosti predstaviteľov štátu.
Ide o sudcu, ktorý rozkryl vďaka novému Registru partnerov verejného sektora skutočných majiteľov niektorých firiem – napríklad Ivan Kmotrík sa musel priznať k podielu v dcérskej spoločnosti bratislavských vodární a nakoniec ho až predať späť mestu.
Neúnavné pátranie žilinského súdu po záznamoch o skutočnom vlastníctve a ich poctivé preverovanie prinieslo slovenskej verejnosti významnú mieru transparentnosti a schopnosti žiadať od volených predstaviteľov skladanie účtov. Viaceré pochybné spoločnosti radšej vystúpili z registra a z možnosti obchodovať so štátom, než aby odhalili svoju skutočnú vlastnícku štruktúru.“
Koniec citácie.
https://dennikn.sk/minuta/2181874/
Na základe vyššie uvedeného podozrenia, že na Okresnom súde Žilina môže dochádzať k porušeniam infozákona, som sa rozhodla týmto blogom poukázať vo verejnom záujme, pre občanov, novinárov na nasledovné znenie infozákona:
Sprístupňovanie informácií na žiadosť
§ 14 Žiadosť o sprístupnenie informácií
(1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
(2)Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3)Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
V článku spomínaný predseda Okresného súdu Žilina Peter Hrnčiar sa ujal svojej funkcie počas ministerského pôsobenia Márie Kolíkovej a patrí k osobám sudcov, ktorí s Máriou Kolíkovou bez mandátu od ostatných sudcov, neverejne rokovali o novej podobe súdnej mapy.
Opäť citácia:
„Ministerstvo spravodlivosti na základe infožiadosti oznámilo, že v roku 2020 sa uskutočnili len interné stretnutia zástupcov ministerstva, na ktoré boli prizvaní sudcovia Roman Greguš (predseda Krajského súdu v Nitre), Róbert Urban (sudca Krajského súdu v Žiline), Peter Hrnčiar (sudca Okresného súdu v Žiline ) a Eva Behranová (sudkyňa Krajského súdu v Trnave). Z týchto stretnutí však neboli vyhotovené zápisnice.“
Ak si dobre pamätám vyššie uvedenú infožiadosť ohľadom toho, kto tvoril tajný team poradcov ministerky Kolíkovej, som na ministerstvo spravodlivosti SR posielala ja, obyčajnou mailovou správou. Ani mi nenapadlo, že by ma rezort spravodlivosti vyzýval na doručenie listinnej podoby s originálnym podpisom alebo cez portál slovensko.sk
Pokiaľ sa preukáže, že v prípade zverejnených informácií, predseda súdu alebo iná poverená osoba zo súdu zlyhala, nekonala v súlade so zákonom a bezprávne šikanovala žiadateľa o poskytnutie informácie podľa infozákona, justícia má problém.
S dôveryhodnosťou a zabezpečením transparentnosti pre verejnosť a pre novinársku obec.
Rozhodnutia vo veciach infozákona podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva.
Pre správnych sudcov by isto bolo nemilým prekvapením, pokiaľ by im agendu generoval kolega -sudca svojim nekompetentným postupom.
Verím, že sa pani ministerka spravodlivosti, napriek zdaniu existencie konfliktu záujmov vo vzťahu k osobe predsedu uvedeného súdu, postaví k vyriešeniu otázky čelom a profesionálne, a bude verejnosť informovať, či dochádza na Okresnom súde Žilina k systémovým opakovaným zlyhaniam zo strany vedenia súdu, ak áno, tak aké opatrenia prijala, ak nie, tak by mala verejne odstrániť pochybnosti týkajúce sa postupu na uvedenom súde.
Na ministerstvo spravodlivosti smeruje moja ďalšia mailová infožiadosť na objasnenie vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa vybavovania infožiadostí Okresným súdom Žilina.
Zdá sa, že členovia organizovanej skupiny... ...
Celá debata | RSS tejto debaty