Založ si blog

Navrhovaná zmena ústavy – cui bono?

Dňa 06.júla 2022 predložil Ing. Roman Mikulec do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1.marca 2023.

Navrhovaná zmena Ústavy SR sa týka lehôt prezidentských volieb.

Z dôvodovej správy vyplýva, že zámerom pripravenej novelizácie volebných procesov je okrem iného zosúladenie termínov konania volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola voľby prezidenta Slovenskej republiky tak, aby sa konali v rovnaký deň a v rovnakom čase, keďže obe voľby sa budú konať v roku 2024 a pri oboch voľbách zvolení kandidáti získavajú volebný mandát na rovnaké obdobie piatich rokov. Voličom by sa týmto vyšlo v ústrety a nemuseli by chodiť dvakrát k volebným urnám.

Citujem ďalej z dôvodovej správy: Zo štatistických údajov týkajúcich sa volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu vyplýva, že účasť voličov v Slovenskej republike v predmetných voľbách je už niekoľko volebných rokov najnižšia zo všetkých členských štátov Európskej únie. Od uskutočnenia volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola voľby prezidenta v rovnakom termíne sa očakáva zvýšenie volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, a teda aj posilnenie mandátu volených kandidátov.

Predmetom pripravovanej novely volebných procesov okrem vyššie uvedeného je aj zavedenie spôsobu voľby prezidenta Slovenskej republiky poštou. Voľba poštou predstavuje zložitý mechanizmus, ktorý je časovo náročný na prípravu, ako aj realizáciu.

Vzhľadom na skutočnosť, že pripravované zmeny budú mať vplyv na lehoty uvedené v Ústave Slovenskej republiky, bude možné uskutočniť vyššie navrhované zmeny volebných procesov len v prípade, ak dôjde k zmene Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom navrhovaného ústavného zákona. V opačnom prípade nebude možné zosúladiť termíny konania predmetných volieb tak, aby sa konali v rovnaký deň a v rovnakom čase, ako ani uskutočniť voľbu prezidenta Slovenskej republiky poštou.

Koniec citácie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predkladateľ v podstate opiera odôvodnenie navrhovanej zmeny o dva dôvody – zosúladenie prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu, aby sa podporila volebná účasť vo voľbách vo Európskeho parlamentu. Druhým dôvodom má byť to, že voľba prezidenta má byť umožnená aj poštovou prepravou.

Cui bono je latinská fráza, ktorá sa dá voľne preložiť do slovenčiny ako „v čí prospech, na koho dobro.“

Preto pri každej zmene právneho poriadku je potrebné ako prvú položiť otázku cui bono z navrhovanej zmeny. Na čí prospech je zmena navrhovaná. Uvedené platí o to viac, pokiaľ sa navrhuje zmena ústavy.

Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy.

Z uvedeného vyplýva, že nie je daný žiaden finančný dôvod prečo optimalizovať voľby tak, aby sa konali v jeden deň.

Motivácia k zvýšeniu volebnej účasti je jedna stránka veci, avšak  navrhovanú zmenu je potrebné vyložiť aj vo vzťahu k existujúcej právnej úprave týkajúcej sa prezidentských volieb a v neposlednom rade aj vo vzťahu k spoločenskej klíme a stavu v spoločnosti.

Čo sa to vlastne navrhuje?

Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní (po novom 110 dní) od ich vyhlásenia.

Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní (po novom 30 dní) pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní (po novom 110 dní) odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.

Zo správy z účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu vyplýva, že na otázku „Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?“ sa odpovedá záporne.

Aký bude vplyv navrhovanej ústavnej zmeny na výkon prezidentského mandátu dokonávajúceho prezidenta, to dôvodová správa neuvádza.

Ako číta navrhovanú ústavnú zmenu doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., slovenský ústavný právnik, emeritný sudca Ústavného súdu SR, bývalý poslanec NR SR a bývalý člen Súdnej rady SR?

V kocke ako možnosť „zapuzdrenia  sa“ prezidentky Zuzany Čaputovej v úrade na dlhšie obdobie. Citujem z jeho komentára:

„Účelom zmeny Ústavy SR je predĺženie obdobia prvého kola volieb po vyhlásení voľby prezidenta a potom zas medzi prvým kolom prezidentských volieb a druhým kolom prezidentských volieb. V oboch prípadoch sa volebné obdobie predlžuje takmer na dvojnásobok súčasnej lehoty – o najviac 50 dní. Dovedna sa termín konania prezidentských volieb predlžuje o dvakrát päťdesiat dní, v súčte najviac o sto dní.

Zuzana Čaputová zásluhou tejto zmeny môže zostať vo funkcii hlavy štátu dlhšie o sto dní. O tri mesiace a niečo navyše. Do funkcie prezidentky Slovenskej republiky ju uviedli 15. júna 2019 na pravé poludnie. Funkcia je päťročná. Posledný deň jej dosiaľ vymedzeného funkčného obdobia uplynie 15. júna 2024 na pravé poludnie. Vďaka 21. zmene Ústavy SR ústavným zákonom môže magisterka Čaputová vo funkcii hlavy štátu zotrvať o sto dní dlhšie. Od 15. júna 2024 popoludní do 23. septembra 2024 napoludnie.“

Vo verejnom záujme dávam vyššie uvedené na vedomie, pretože si nie som istá, či informovanosť verejnosti ohľadom tejto navrhovanej zmeny prebehla alebo prebehne v dostatočnej miere mienkotvornými médiami alebo politickým PR na hudobnom festivale.

Pod dostatočnou mierou informovania rozumiem informovanie nielen o obsahu dôvodovej správy, ale aj o dopade zmeny na výkon mandátu dosluhujúceho prezidenta.

A možno bude vyššie uvedená navrhovaná ústavná zmena obsahom verejnoprávneho vysielania, ktorý učí ľudí myslieť s hlavou štátu. Aby sa naučili analyzovať čo a prečo sa v tom ktorom čase navrhuje v právnom poriadku zmeniť. Myslím, že takéto kritické myslenie by bolo oveľa osožnejšie pre zvýšenie právneho povedomia občanov ako dešifrovať trollov a dezinformácie na sieti. Pretože, ak máme naučiť ľudí myslieť, ako základ je potrebné naučiť verejnosť oddeliť zástupné (krycie) problémy od tých naozajstných, ktoré hýbu právnym poriadkom a ústavným zriadením. Z dôvodu, že upriamenie pozornosti na zástupný problém je svojou podstatou tiež dezinformáciou.

Simulácie sú v politickom živote bežným javom, no v právnom štáte a v právnom poriadku nepožívajú ochranu.

Trinásta komnata

03.09.2022

Zdá sa, že niektoré vybrané strážne psy demokracie uzavreli s Máriou Kolíkovou pakt o neútočení. Neviem, ako inak sa dá vysvetliť to mediálne ticho pred veľkým treskom, ktorý má nastať 1. januára 2023. Trinástu komnatu, za dverami ktorej sa skrývajú otázniky praktickej implementácie súdnej mapy, pootvoril včera v médiách jeden komentátor – právnik [...]

Za sexuálne zneužívanie dievčaťa kňazom podmienka, za úplatok zeleninou 5 rokov nepodmienečne (zatiaľ neprávoplatne)

14.08.2022

Trestná politika a jednotlivé trestné sadzby toho-ktorého členského štátu Európskej únie okrem iného odrážajú hodnoty spoločnosti, na ktorých ochrane spoločnosti záleží. V poslednom období sa mediálna a legislatívna pozornosť zamerala na trestné činy drogového charakteru, pri ktorých sa mali tresty pre užívateľov drog zmierniť. Je však potrebné [...]

Spojenectvo sudcu a ministra – partnerstvo s výhodami

08.08.2022

Poradná rada európskych sudcov vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č.3 (2002) o princípoch a pravidlách regulujúcich sudcovské profesionálne správanie, najmä v oblasti etiky, nezlučiteľného správania sa a nestrannosti. Diskusia ohľadom témy ukázala potrebu ustanoviť rovnováhu medzi právom sudcov na slobodu názoru a prejavu a požiadavkou [...]

Béla Kovács, europoslanec, Jobbik

Maďari bývalého europoslanca odsúdili za špionáž. "KGBéla" sa skrýva v Moskve

27.09.2022 22:42

Kovácsovou operatívnou úlohou bolo vytvárať v EÚ skupiny na posilnenie mocenských záujmov Ruska a oslabenie politiky EÚ.

Rusko, Ukrajina, mobilizácia, vojna na Ukrajine, branci

Putinovi zastrašovanie s jadrovými zbraňami nevychádza. Zaskočil ho aj odpor voči mobilizácii

27.09.2022 21:39

Zahraničné udalosti, nielen z Ruska a Ukrajiny, komentuje v podcaste denníka Pravda komentátor Andrej Matišák.

Pas / Pasy / Ruský pas /

Počet Rusov prichádzajúcich do EÚ vzrástol po ohlásení mobilizácie o 30 percent

27.09.2022 21:10, aktualizované: 22:07

Uviedla to Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž podľa ktorej počas uplynulého týždňa prišlo do EÚ takmer 66-tisíc ruských občanov.

diskusia zupani v presove

V sále to iskrilo. Kandidáti na župana sa zhodli, že Prešovu musí pomôcť štát

27.09.2022 21:00

Čo by chceli kandidáti na župana pre Prešovský kraj urobiť?

Dana Jelinkova

Blog - Pravda stránka "Cieľom práva je pokoj, prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je však boj." Rudolf Von Ihering: Boj za právo

Štatistiky blogu

Počet článkov: 45
Celková čítanosť: 116187x
Priemerná čítanosť článkov: 2582x

Autor blogu

Kategórie